Teším sa, vyrazím do hôr. Na stretnutie s medveďmi…
Už sú tu v našich horách niekoľkí. Sused dôchodca hovorí, že čo žije, o medveďoch počul iba v rozprávkach a v Tatrách. Ale nie v našich horách. Obec hlásila varovanie: Občania buďte na turistike opatrní! Tak som si zakúpil zopár zvončekov, pre seba, pre rodinu, lebo vraj medveďom sa treba pri vstupe do hory predstaviť. Dostatočne a primerane. Tak hovorí nejaký pán ochranár. Tvrdil v istom denníku, že sa ich netreba báť. No neviem, ja sa bojím. V lese mám rád tiché stretnutia so zvieratami (nie ale s nedveďmi…). Neviem do akej miery a diaľky bude počuť zvuk zvončekov, ale po úpornom rozmýšľaní som zistil, že si to môžem vylepšiť. A predstavenie sa medveďovi trochu zintenzívniť, aby nebol na pochybách, že som to ja. Malý vreckový tranzistor. Nepoužívaný, odložený na polici. A odrazu ľaľa, aká záchrana a spása…Geniálna myšlienka, hodná dať si patentovať. Pôjdem do hôr s rádiom, bliakajúcim hudbu. Dostatočne nahlas, nevadí, dám si chrániče na uši. A pokiaľ sa to mackom nebude páčiť, veď môžu ustúpiť južnejšie. Tam sú ešte prázdne teritóriá. Napríklad taký Sad Janka Kráľa, tam určite ešte nie sú medvede. Ľudia a hlavne ochranári by sa im potešili. Aj s pánom ministrom Budajom. Mali by ich konečne pod nosom, naživo a mohli by spolu študovať to vzájomné predstavovanie sa. Aby nám to predviedli, nám nechápavým a netolerantným. Možno ich naučia aj laby nám podávať, ale to by som nechal iba na ich vzájomné učenie sa. Ja až potom, až potom. Keď uvidím pána ministra, či niektorého z pánom ochranárov v družnom objatí pózovať na titulke našich novín.Už sa teším. No teda…A to všetko spôsobí obyčajný tranzistorák…! No nie je to paráda?