V súvislosti s blížiacimi sa jarnými prácami mi povedal môj kamarát svoju skúsenosť so susedom, zhodou okolností aj jeho príbuzným, bratrancom. Mali spolu pozemky, navzájom oddelené pletivovým plotom. A jeho bratranec mal takú záľubu sadiť okrasné dreviny čo najbližšie ku plotu. Tuje a rôzne ihličnany. Samozrejme, konáre presahovali až do dvora môjho kamaráta. Kamarát mi ukázal fotografie z daného roku, bolo tam vidieť, že presah konárov je miestami aj väčší, ako je samotná výška plota, teda aj cez 2-2,5 metra. Takže keď sa kamarát motal po dvore s kosačkou, musel mať na hlave čiapku a dobre zapnutý golier na košeli, aby mu tam nepadalo ihličie. Kamarát dohováral susedovi, svojmu bratrancovi, nech s tým niečo urobí. To trvalo niekoľko rokov. Až raz, keď pretiekol pohár trpezlivosti, kamarát využil neprítomnosť svojho bratranca doma, zobral rebrík, oprel si ho o ten spoločný plot a s pílkou poodrezoval konáre, ktoré mu prečnievali na jeho pozemok. Musel som uznať, že dvojmetrová strecha nad prípadným mojim pozemkom by vytočila aj mňa…Však kamarát to urobil šetrne, rezal to pri kmeni, nenechával pahýle, lebo kmene boli na dosah od plota. Keď sa sused vrátil domov, videl to, ale nepovedal nič. Ako keby sa nič nestalo. Takže teraz nažívajú asi v zhode, neviem to posúdiť. Vraj túto tému nerozoberajú. Ale minulý rok už zasa niektoré mladé konáre začínajú prerastať a kamarát je zvedavý, čo teraz urobí sused. Tam je totižto ešte jeden problém. Kto si čo na svojom pozemku nareže, musí sa postarať aj o likvidáciu tohto odpadu. A to sa tento rok už kamarátovi nechce… No a pre mňa z toho celého vyplynulo poučenie: Počúvaj dobre svojich susedov a snaž sa ich pochopiť, keď ti dohovárajú. Lebo keď ti prestanú dohovárať, tak asi už išli do šopy pre pílku…