Pred šesťdesiatimi rokmi boli v našej dedine hody. Kolotoče, cirkevné slávnosti, vypekanie v domácnostiach. A vtedy som prvýkrát v živote videl žobráka. Jedného. Zarasteného, špinavého a otrhaného starého muža. Prišiel k nám, stará mama ho zavolali ďalej a dali mu tanier polievky. Keď odišiel, starká sa rozprávali s mojou mamou a hovorili spolu o tom, že ho poznajú, že chodieva takto počas hodov po dedinách a že pochádza asi z druhej alebo tretej dediny od nás. Mne to bolo čudné, prečo žobre, veď každý v našej dedine mal prácu a nebol odkázaný na tanier polievky od cudzích ľudí. Neskôr, v sedemdesiatych rokoch minulého storočia už k nám žiadny žobrák počas hodov nechodil. Nečudoval som sa tomu, bral som to tak, že asi sa ten starý pán už niekde zamestnal. A žobrať nemusí. Pár rokov po prevrate roku 1989 sa objavili správy, že ľudia, čo chodia do práce do Bratislavy, vraj videli žobrákov na bratislavskej hlavnej stanici. Zdalo sa mi to nemožné, ako môže byť niekto žobrákom a bezdomovcom, vari nechce pracovať? A to sa dá? Považovali sme prácu a bývanie za niečo samozrejmé a kto to nemá, tak asi to nechce a je to jeho vina. Slovo chudoba a chudobný sa ani nespomínalo. A ak, tak len so súvisom, že ten človek je lenivý… Prešlo pár mesiacov a dopočuli sme sa, že už aj na hlavnej stanici nášho okresného mestečka je vraj tiež bezdomovec, ba ževraj sú až dvaja. Pamätám sa na to, ako sme s manželkou naložili dieťa do kočíka, druhé sme viedli za ruku a v rámci nedeľnej prechádzky sme sa vybrali cez celé mesto na stanicu, pozrieť sa na to čudo. Na ľudí, ktorým sa nechce pracovať, lebo sú leniví. Išiel čas a rokmi sa pojem chudoba začal udomácňovať aj v oficiálnej reči tlače, v reči politikov, v oficiálnych štatistikách. Už to nebola hanba byť chudobným, už to bolo prijímané ako fakt. Teraz sa s tým pojmom operuje úplne bežne, robia sa, resp. vymýšľajú sa záchranné siete na pomoc chudobným, robia sa zbierky pre sociálne znevýhodnené rodiny, útulky pre bezdomovcov. A tak sa pýtam, ako je to možné, že nič z tohto nebolo potrebné v rokoch 1970 až 1989? Toto je to ONO, čo sa vykrikovalo v roku 1989 z tribún? TO JE ONO? Toto? Kde urobili súdruhovia z Bruselu chybu? A keďže chudoba narastá nielen u nás, ale všade navôkol, tak kde tú chybu robia naši súdruhovia stále?
Prečo nežijeme v komunizme ? ...
Žobráci za socializmu putovali rovno do basy ... ...
V Kremli? ...
Lebo sa roztvaraju noznice,za socika boli... ...
Celá debata | RSS tejto debaty