xlorak2

Udavači boli v každej dobe, aj v tej do roku 1989. Ale vtedy asi boli trochu múdrejší, nie všetkým sa totiž po prevrate udavačstvo podarilo dokázať. Mnohí z nich tieto svoje skutky tvrdohlavo popierali a popierajú a podarilo sa im vďaka tomu dostať sa aj do súčasnej vrcholovej politiky (však tí, ktorí sa v tom spoznávate?). A tí, tzv. rozumovo jednoduchší, tí sa so svojimi skutkami netajili. Asi si boli veľmi istí sami sebou a neotrasiteľnosťou vtedajšej vládnej moci. Aj u nás žil taký iniciatívny horlivec. V nedeľu dopoludnia stával na dôležitých križovatkách v dedine a sledoval, ktorý učiteľ, alebo štátny zamestnanec vchádza alebo vychádza z kostola. Niektorí takto sledovaní ľudia chodili do kostola cez záhrady a polia, aby sa vyhli obecným cestám. Všeobecne sa vedelo, že je to udavač, slúžiaci vtedajšej moci. Chlapi sa mu vyhýbali, keď prišiel do krčmy, radšej všetci odišli. Čo Vám poviem, bol to chrapúň. Nazvime ho trebárs Jožinko. Ešte pred prevratom sa odsťahoval do Bratislavy a počuli sme, že svoje aktivity rozšíril okrem sledovania veriacich aj na donášanie na iných ľudí za ich názory. Pre nás bolo podstatné, že z dediny zmizol. Vydýchli sme si. Nielen veriaci, ale aj ateisti, lebo sme sa všetci spoločne zbavili špiny. No a po prevrate sa dedina cez Jožinkových príbuzných dozvedela, že Jožinkovi sa stala nemilá udalosť. Asi na niekoho príliš horlivo podonášal veľa všelijakých nemilých informácií, tak si ten niekto neskôr na Jožinka počkal. Bola to taká doba, že títo ľudia, iniciatívne slúžiaci predchádzajúcemu režimu, boli po prevrate v 89tom opľúvaní a nikomu to nevadilo, nikto sa ich nezastal. Takže keď náš neznámy spravodlivý dobrodinec v Bratislave stretol nášho Jožinka, Jožinkovi po stretnutí zostali dolámané nohy a ruky. Nezomrel, nebojte sa, len už zostal až do konca svojho života mrzákom. Odkázaným na barle a na pomoc druhých. Poviem vám, nikto v dedine ho neľutoval. Zaslúžil si to, ako hovorili všetci tí, ktorí ho poznali. Kto s čím zachází, s tím také schází, ako hovorievajú bratia Česi.

Dnešná moc si je tiež veľmi istá sama sebou. Bohorovne. A jej prisluhovači sú, mnohí z nich, mentálne tomu zodpovedajúci. Tí šikovnejší sú opatrní, tí menej šikovní sú schopní s pocitom slávy prijímať od štátnej moci vyznamenanie so skrytou nálepkou udavač. Zverejnia svoje meno, dokonca sa dávajú odfotiť na titulné stránky novín… Obdivujem ich, je to hrdinstvo. Ja by som nedokázal byť taký smelý. Ale možno majú iba blokovaný receptor pudu sebazáchovy. Alebo nepoznajú históriu a jej tzv. špirálový vývoj a opakovanie určitých javov, nakoľko ľudstvo je nepoučiteľné. No, je mi to jedno, je to ich výber, slobodná voľba. Kto s čím zachází, s tím také schází. Aj minulý režim si myslel, že tu bude večne. A aj tento režim s výtvorom udavačského zákona na ľudí, ktorí majú iný, ako oficiálny názor, si to myslí. Tak nech. Nech si užijú ten čas svojej slávy. A pánom udavačom prajem dlhý, veľmi dlhý život. A nech si to počas neho všetko veľmi pekne užijú. Zaslúžia si to. Taktiež.